Vtipy z vojny

Vtipy priamo z druhej svetovej vojny (a dokonca aj z roku 1913)

Zo spomienok Ericha von Manstein (poľný maršal)
Tak sme sa raz pomaly vliekli uprostred postupujúcej kolóny 3. motorizovanej divízie na úzkej ceste, ktorá nedovoľovala žiadne predbiehanie. Išli sme v nepreniknuteľnom oblaku prachu. Cez chladič sme mohli rozoznať nanajvýš tieň vozidla idúceho pred nami alebo jeho koncové svetlo, ktoré z opatrnosti svietilo. Na križovatke v nejakej dedine sme zastavili. Oblak prachu sa postupne rozptýlil a pomaly odvial. Uvideli sme dopredu a naše tváre sa veľmi pretiahli. Na niekoľko sekúnd sme ustrnuli. Pred nami sme rozoznali dve sovietske prieskumné obrnené vozidlá. Išli bez najmenšieho tušenia už dlhší čas s nami v našej kolóne. Avšak na naše šťastie sa zdalo, že ich cestujúci sú zmätení rovnako ako my, keď spozorovali, kde sa nachádzajú. Pri troche duchaprítomnosti by určite pálili zo všetkých zbraní. Ale videli sme, ako ich motory zarevali a odišli najväčšou rýchlosťou vľavo po vedľajšej ceste.

Zo spomienok Ericha von Manstein
...prístupové cesty boli vedúce do mesta boli pod skutočne nepríjemnou nepriateľskou delostreleckou paľbou. Napriek tomu poôsobilo veselo, keď vodič muničného vozu, zastavujúci v paľbe na ceste, sa kryl práve pod svojím vozidlom naplneným granátmi.

Keď už Rusi hnali Nemcov naspäť, stretla jedna babka druhú a hovorí jej:
"Už bude koniec Nemcovi!"
A tá na to povie:
"No a vedia to aj Hitlerko?"

Nemci prišli do Kšinnej na noc. Ale partizáni už ráno vedeli, že tam prišli Nemci. Miško z Kyjeva vbehol medzi nich a zvolal: "Prvý batalión pripraviť k paľbe! Druhý batalión pripraviť k paľbe!" Všetci Nemci sa mu vzdali, do jedného. Aj všetky zbrane mu odovzdali. A bol len sám s pištoľou v ruke.

Do povstaleckej obce Kšinnej prišli Nemci a vošli do Križanovie dvora. Gazda Hudec postretol Križanovie Kaču a pýta sa jej:
- Boli u vás Nemci?
- Boli.
- A akí to boli? Boli to tí Vlasovci?
- Šľak ho tam vie, Mišo môj, či mali vlasy alebo nie!

Sedela jedna babka pri kríži, ktorý sátl neďaleko cesty, ktorá viedla na cintorín. "Zaplať pánboh," ďakuje za almužny, ktoré jej okoloidúci hodia do lona. Vtom sa pri nej zastavil nemecký vojak a radí jej, že by mala skôr hovoriť: "Heil Hitler!" Babka sa bráni a tvrdohlavo namieta: "Dokiaľ tu na kríži bude visieť Kristus, budem hovoriť zaplať pánboh. Až tu bude visieť Hitler, budem ďakovať heil Hitler!" A to ja zas budem vtedy, babka, hovoriť zaplať pánboh."

Do jednej trafiky chodieval za vojny pravidelne každý deň ráno starší pán a pozorne si pozeral prvé stránky všetkých novín, ktoré mala trafikantka na pulte. Zakaždým ich sklamane odložil a odišiel. Keď sa to už dlhšie opakovalo, trafikantka bola zvedavá a spýtala sa, čo v tých novinách každý deň hľadá? "Smútočné oznámenie," odpovedal pán.
"Tie sú vo všetkých novinách na zadných stranách," radila mu trafikantka.
"To viem, ale smútočné oznámenie, ktoré ja hľadám, bude určite vo všetkých novinách na prvej stránke!

Vo výklade bol obraz Hitlera. Príde tam jeden gazda, pobúcha po okne paličkou a hovorí:
"Ty tu dlho nebudeš!"
Pristaví sa pri ňom policajt a počúva:
"Ty tu dlho nebudeš," opakuje stále ten s tou paličkou.
"Pôjdete so mnou!" povie policajt.
Ten s tou paličkou sa neprotivil a šiel. Pri všetrovaní sa ho spýtali, prečo povedal, že Hitler tu dlho nebude.
"Chcel som ho kúpiť. A keď ho kúpim, tak tam nebude," odpovedal vyšetrovaný pokojne.

Kačica po kríkom volá: "Hách! Hách!" A sviňa v chlieve kričí: "Rok! Rok!" A Hácha bude prezidentom v Čechách len rok.

Z českého ilegálneho časopisu V boj
"Tak co, pane prezidente," ptá se Neurath Háchy, "jak pokračuje ta nová orientace? Copak Češi? Poslouchají, poslouchají?" "Copak o to," povídá Hácha, "ti poslouchají dost. Teď mají dokonce z Londýna vysílání třikrát denně...!"

Hitler navštívil ústav pre choromyseľných a pýtal sa pacientov, či vedia, kto je. Keď krútili hlavami, vysvetlil im to nasledovne: "Som vodca nemeckého národa Adolf Hitler. Som takmer tak mocný ako boh." Pacienti sa chápavo usmievali. Jeden z nich potom potľapkal Hitlera po pleci a povedal: "Áno, u nás to tiež tak začínalo."

Hitlerovu knihu Mein kampf možno získať len na odevné lístky, lebo je utkaná z jemnej priadze sľubov a klamstiev.

Ako má vyzerať nemecká vianočná hus? Má byť tlstá ako Goring, hnedá ako strana a ošklbaná ako nemecký národ.

Ktoré tri kategórie vyživovaných sú v Nemecku? Zle vyživovaní, podvyživení a "pod rukou živení".

Staroba nechráni pred ochrannou väzbou.

Milý bože, urob ma nemým, aby som nešiel do Dachau.

Kmoter Zaosek z Hornej Trenčianskej (1913)

Niš sa my nebojme,
kým nezačnú stojme,
až keď začnú strieľac,
potom len uchojme.

Šikovný vojak vie najlepšie, kedy má ucekac; ak by to nevedzel, tak ešce nenie dobre vymuštrovaný. Turci sú šikovní vojaci, tí vedzeli kedy mali ucekac. Dobre vymuštrovaný vojak nečaká, kým mu guľka do nosa vpáli alebo kopštúr brucho prekole; dobre vymuštrovaný vojak pozre na nepriateľa smelo, spraví kértajch a hybaj v nohy, uceká čo mu sily stačia, tak a kedz je už daleko, obzre sa jako zajac, pouciera si pot a zasmeje sa od radosci, že si život zachránel; idze sa pozbavic strachu. A kedz je po vojne, rozpráva doma, jaká je vojna strašná a on že sa dobre držal a smelo ucekal. Môže aj nieco pricigánic, lebo - jáger, vojak, vandrovný a novinár - tým je dovolené cigánic.

Ečkecú ancvajdraj,
kedze zle, ucekaj,
kým nezačnú strieľac -
za tým ty nečakaj.

Keb Turci neboli ucekali, boli by hi šeckí vymláceli, lebo - vojna neni legrácia a život sme v lutrii nevyhrali. - Vojak je nato, aby šel vlasc bránic; a jako že hu ubráni, kedzo zastrelia? Ale to scia mac šecko ináč, že ab vojak za vlasc život položel, a chudobný človek aby za vlasc hladoval a páni aby za vlasc dobre žili.

Pánom je dobre žic,
chudobným je ľúto,
čaško je pochopic
reguľu takúto.