Os Berlín-Rím-Tokio bolo vojensko-politické zoskupenie štátov počas druhej svetovej vojny.
Zoskupenie vzniklo v medzivojnovom období, ako reakcia na vojenské zmluvy medzi Poľskom, Anglickom a Francúzskom. Vedúcou mocnosťou Osi bolo Nemecko s nacistickým režimom diktátora Adolfa Hitlera. Dôležitou mocnosťou v Európe, tak isto s podobným fašistickým režimom, bolo tiež Taliansko, vedené Benitom Mussolinim. Po podpise paktu Berlín-Rím tiahli spolu do vojny. Neskôr sa na ich stranu pridalo Japonsko, a pakt sa zmenil na Berlín-Rím-Tokio.
Sovietsky zväz, vedený J.V. Stalinom, podpísal na začiatku vojny dohodu s Hitlerom o rozdelení Poľska medzi nimi. Napriek tomu, že sa ZSSR podieľalo na rozpútaní 2. svetovej vojny útokom na Poľsko asi 2 týždne po Nemeckom vpáde, nebolo považované za krajinu Osi. V roku 1941 nemecká armáda už nemala na území kontinentálnej Európy žiadnych nepriateľov, keďže v predošlom roku porazila Nórsko, Francúzsko aj krajiny Beneluxu. 22. júna 1941 sa vypravili nemecké vojská proti pôvodnému spojencovi - Sovietskemu zväzu. K Nemecku sa pripojilo v tejto vojne viacero krajín ako Fínsko, Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko a Slovensko. Vojne so ZSSR sa ako jediný z nemeckých spojencov vyhlo Bulharsko.
Prvou z krajín Osi, ktorá bola vo vojne porazená a jednala o mieri so Spojencami bolo v roku 1943 Taliansko. Neskôr v 2. polovici roku 1944 nasledovali krajiny východnej Európy ako Rumunsko a Bulharsko. V auguste povstala proti okupácii krajiny aj značná časť Slovenskej armády. Na stranu spojencov prešlo aj Fínsko. Jedným z posledných nemeckých spojencov v Európe zostalo Maďarsko, ktorého obsadenie sovietskymi jednotkami bolo dovŕšené na prelome rokov 1944 a 1945. Samotné Nemecko kapitulovalo 8. mája 1945, čím ukončilo boje druhej svetovej vojny v Európe. Japonsko vzdorovalo nátlaku spojeneckých síl o niekoľko mesiacov dlhšie. V auguste však boli jeho jednotky v Mandžusku napadnuté Sovietmi a na jeho územie boli zhodené Američanmi dve atómové bomby. Japonské ozbrojené sily kapitulovali 2. septembra 1945.