Franklin Roosevelt

Poradie : 32. prezident

Funkčné obdobie : 4. marec 1933– 12. apríl 1945

Predchodca : Herbert Hoover

Nástupca : Harry S. Truman

Dátum narodenia : 30. január 1882

Miesto narodenia : Hyde Park, New York

Dátum úmrtia : 12. apríl 1945

Miesto úmrtia : Warm Springs, Georgia

Prvá dáma : Eleanor Rooseveltová

Politická strana : demokrat

Povolanie : prokurátor

Viceprezident : * John N. Garner (1933–1941)
                         * Henry A. Wallace (1941–1945)
                         * Harry S. Truman (1945)

Franklin Delano Roosevelt sa narodil 29. január 1882 v Hyde Parku v štáte New York. Jeho otec, James Roosevelt (1828–1900) bol bohatý vlastník pôdy a viceprezident Delawarskej a Hudsonskej železnice. Rooseveltova rodina žila v New Yorku už asi 200 rokov: Claes van Rosenvelt, pochádzajúci z Haarlemu v Holandsku prišiel do New Yorku (v tej dobe „Nieuw Amsterdam“) približne v roku 1650.

V čase, keď Roosevelt zložil prezidentskú prísahu, bol bankový a úverový systém krajiny ochromený veľkou hospodárskou krízou. S prekvapujúcou rýchlosťou banky najprv zavreli, a potom ich znovu otvorili len ak boli solventné. Administratíva pristúpila k miernej devalvácii dolára, aby sa ceny komodít začali dvíhať a znížilo sa bremeno dlžníkov. Nové vládne agentúry zriadili inštitúcie, ktoré poskytovali úvery priemyslu a poľnohospodárstvu. Federálna depozitná poisťovňa (FDIC) poisťovala vklady v sporitel'niach až do výšky 5 000 amerických dolárov a predaj cenných papierov na burze bol prísne regulovaný.

V roku 1933 ako nový prezident Franklin Roosevelt priniesol program obnovy ekonomiky známy ako Nový údel (New Deal). „Jediné, z čoho musíme mať strach, je strach sám,“ vyhlásil vo svojom inauguračnom prejave[chýba citácia]. Treba poznamenať, že Nový údel zavádzal určité typy sociálnej a ekonomickej reformy, známej mnohým Európanom už viac ako jednu generáciu. Navyše predstavoval vyvrcholenie dlhodobého trendu, ktorý sa zriekal kapitalizmu typu "Laissez-faire" a vracal sa k regulácii železníc v osemdesiatych rokoch 19. storočia a k záplave štátnych a federálnych reformných zákonov prijatých v pokrokovej ére Theodora Roosevelta a Woodrowa Wilsona.

Skutočným prínosom Nového údelu bola rýchlosť, s akou dosiahol to, čo predtým trvalo celé generácie. Návrhy mnohých reforiem vznikali narýchlo a ich realizácia nebola dostatočne zabezpečená. Niektoré si dokonca protirečili. Počas celej éry Nového údelu neutíchali kritické hlasy ani verejné diskusie, v spoločnosti nastalo náhle oživenie záujmu o politiku.