Jugoslávia

Východný Front do 22. júna 1941
Tu sa pozrieme na menej známe operácie vojny na balkánskom polostrove v roku 41. po prvej svetovej vojne sa veľké Uhorsko rozpadlo na Maďarsko, ČSR, Rumunsko a časť Juhoslávie. Samozrejme Maďari chceli opäť zrodiť veľké Uhorsko. Zamerali sa na spojenectvo s Hitlerom a na suseda Rumunsko. Rumunský princ Michal požiadal Hitlera o vojenskú pomoc a ten vyhovel jeho žiadosti. Jeho vojská boli opäť bližšie ku ZSSR. Svoju polievočku si na Balkáne zohrial aj duce keď nariadil útok z albánska na Grécko. Taliani však dopadli zle. Grécky protiútok ich s podporou RAF zatlačil naspäť. Hitler vydal rozkaz na vypracovanie plánu na obsadenie Balkánu. Na ceste za gréckom bola Juhoslávia. Juhoslovanský princ Pavol uzavrel spojenectvo s fašistami, čo však onedlho vyvolalo štátny prevrat. Nová vláda hľadala spojenectvo s ZSSR. 5 apríla bola síce podpísaná zmluva, ale hneď na druhý deň nemecké vojská zaútočili na Juhosláviu. Nacisti prešli Juhosláviou ako nôž maslom a už 15 apríla vstúpili do Grécka. Gréci spoločne s Britmi bojovali húževnato, ale už 19 apríla sa vydal rozkaz na evakuáciu vojsk. 21. apríla sa Grécka armáda vzdala. O štyri dni sa začal výsadkársky útok na Krétu, Nemecký výsadkári utrpeli veľké straty, ale napriek tomu o dva dni porazili obrancov. Bojisko bolo pripravené.